Ešte, keď som bola malé dievčatko ( mala som necelých 6 rokov) som túžila po psíkovi. V zime sme boli s rodinou na lyžovačke a mne a mojej sestre rodičia prislúbili, že v lete dostaneme psíka. Otázka bola ale: aká to bude rasa? Zrazu sme tam videli pobehovať dvoch nádherných chlpáčov, pribehli k nám a chceli sa mazliť, boli to dvaja hovawarti. A bolo rozhodnuté budeme mať hovawarta. Našli sme si chovnú stanicu. Pôvodne sme chceli psa, ale keď sme boli pozrieť malé šteniatka, tak nás zaujala jedna malá bloďatá gulička, ktoré sa volala Cathy. Hneď sme sa všetci zhodli, že chceme práve ju. A tak o mesiac už behala u nás na dvore. Zrazu sme zistili, čo je to mať psa. Cathy s nami strávila nádherných 12,5 roka. Bola to "dáma" naša dáma. Rada s nami chodila na výlety, obzvlášť milovala kúpanie a plávanie. Dokonca tak, že bola schopná vliesť do vody aj v decembri, keď nebolo jazero zamrznuté. Za celú moju rodinu môžem povedať, že sme ju milovali. Pri Cathy som vyrastala, ona ma naučila, čo znamená " láska bez slov". Zrazu prišla rana, jeden večer Cathy odpadla a už sme jej neveli pomôcť. Zrazu po nej ostal prázdny dvor, už nás tam nevítala. Neodišiel od nás psík ale člen našej rodiny. Dodnes na ňu spomíname a nikdy na ňu nezabudneme.